Cesta do Himaláji - deň deviaty - Manang, nádherný deň

18.4. 2019 - Cesta do Manangu

ACT, Annapurna curcuit trek

      0:34 budím sa na to, že mi je veľmi horúco, nie je sa čo diviť, išiel som spať v ponožkách, nohaviciach, tielku, tričku, bunde, čiapke, spacák a na ňom deka, nedivte sa, večer keď sme šli spať vonku pršalo a začínalo snežiť, v izbe sme mali asi dva stupne. Intuitívne sa vyzliekam a vyhadzujem všetko zo spacáku, no veľmi mi to už nepomáha a do ranného budíka sa len prehadzujem, bolia ma nohy a som unavený.

     Ráno má byť zlé počasie a pri tej predstave sa mi vôbec nechce vyliezť z teplého spacáku, ale termín raňajok nepustí a na treku nie som sám, aby som si povedal, že dnes nikde nejdem. Tak sa o pol siedmej vytrepem zo spacáku a vychádzam z našej malej chladničky, otvorím dvere a tam facka rovno do tváre .... vidím niečo nádherné, jedno z najkrajších a najmenej očakávaných rán aké som kedy videl, vonku svietilo slniečko, obloha modrá ako obrázok a predo mnou sa týči mocná hora, Annapurna 2, je majestátna a ja pomaly strácam reč, ale cítim ako v mojom tele prúdi nová energia, únava je preč, zlá nálada sa mení v sekunde ako keby ma niekto v tej chvíli vymenil, objavuje sa úsmev na mojej tvári, všetky bolesti ma v priebehu chvíľky prešli, kričím na Vila nech vylezie z postele, že to musí vidieť, na zábradlí už vidím vysmiateho Miška a Tomáša.

     Po tomto výhľade všetci chceme hneď vyraziť. Na raňajky len jabĺčko a "Bim Bim" jazda. Natrieme sa kokosovým olejom a krémom na opaľovanie, okrem Vilka, on si zakryl celú tvár okrem nosa, čo za pár hodín oľutuje ... vyrážame a zo začiatku máme peknú rovinku na rozbeh a potom kopec do dedinky Ghyure, vystúpame do výšky približne 3700mnm, taká 600m stena so serpentínami, je to náročné stúpanie, tak si pomaly ťapkám z nohy na nohu, už cítim, že kyslíku tu nie je toľko ako by si moje telo predstavovalo. Na vrchole hory je dedinka s vyhliadkou a chrámom, je to miestne pútnické miesto. Na vyhliadke stretávame ďalších dvoch Slovákov, manželský pár z Trstenej. Vilovi kamaráti, pred 13 rokmi sa odsťahovali do Ameriky za prácou a na dôchodok sa vrátili na Slovensko, hneď na to sa vybrali na túto cestu a stretneš ich uprostred Himalájí, nie v Trstenej na námestí, svet je naozaj malý.

Opúšťame s Vilom dedinku a za dedinkou pri svätyni nás už čakajú makači a varia nám čajík s ďalším výhľadom na nezaplatenie, posúďte vy:

      Po krátkom oddychu sa vyberáme na cestu ďalej a za chvíľu sa pred nami otvára údolie Manang. Znovu strácam reč a rozmýšľam či je to všetko reálne, čím som si to zaslúžil .... Po ceste prechádzame dedinkami, ale civilizácia ubúda, fotíme čo sa dá. Ja som dnes celý deň pozadu, idem sám a celkom mi to aj vyhovuje. Nemám veľa energie na rozprávanie a chcem si vyčistiť hlavu, čo bol aj jeden z cieľov tejto cesty.

Okolo piatej po obede prichádzame do Manangu, je to malá dedinka, ale tu to je okresné mesto, s letiskom, futbalovým ihriskom, autobusovou zastávkou, kinom a podobne 😊 Začíname hľadať ubytovanie, chceme nájsť niečo lepšie ako sme mali poslednú noc, nakoľko tu strávime dve noci. Našli sme hotel Northpole, môže byť, ubytovanie máme za obvyklých podmienok, ubytovanie zadarmo ak budeme raňajkovať a večerať v hotelovej reštaurácii, teplá sprcha na chodbe a záchod jedna báseň, šliapací ...

Ideme na večeru, dávame si polievku a hamburger z Yaka, konečne som sa najedol. Nebolo to mleté mäso, ale klasický plátok, spätne si uvedomujem, že to nebol najlepší hamburger v živote, ale v tej chvíli, by sa všetky hamburgrárne na Slovensku mohli skryť, zjedol som ho ani som neprehĺtal, bez mäsa som bol asi 8 dní, z toho 4 som podal slušný kondične-silový výkon a strava nebola veľmi ideálna.

Večer sedíme pri stole, rozprávame aký to bol deň a čo nás ďalej čaká, ja s Vilom sme sa rozhodli aklimatizačný deň stráviť oddychom a malou prechádzkou, Makači idú na jazero "Ice lake" to je vo výške 4600mnm, neviem kde berú toľko energie. Pri vedľajšom stole sedí partia Izraelčanov, ktorí hrajú na gitare a spievajú, spríjemňujú večernú atmosféru reštaurácie, kde do zvuku gitary príjemné puká drevo v piecke a vytvára príjemné teplo. My už len sedíme, píšeme domov správy, že sme v poriadku a ideme spať, zajtra konečne oddych. A takto nejak sme chodili spať :-)