Cesta do Himaláji - deň druhý
11.4. 2019 Presun do Dubaja
Päť hodín ráno, hlásenie na Pražskom letisku nás prebúdza z delíria, ktoré by niektorí mohli nazvať spánok, pre nás to ale znamená, že sa máme rozhýbať a ísť si vybaviť check in. Pred tým však potrebujeme spáchať hygienu a aspoň "cigánsku sprchu" po tých pár hodinách na ceste je to potrebné, aby naši spolusediaci v lietadle nezažili nepríjemné prekvapenie, ale verejné toalety a drogéria ich zachránili. Prichádzame na check-in, kde neuveríte sme prví to čakanie na letisku stálo za to, za chvíľku sme vybavení a ideme pohľadať niečo na raňajky.
Hľadáme po letisku normálnu reštauráciu, kde by nám urobili na raňajky fajné volské oko a podobne, ale keďže je asi pol šiestej, všetko je ešte zavreté ,..... Dobre nie všetko McDonald alebo KFC, super máme na výber. Nechápte to zle, ale chceli sme sa zdravšie stravovať počas tejto cesty, nevadí. Wildo navrhuje, že menšie zlo je KFC. Raňajky šampiónov čo vám poviem, 😊 ale padli vhod.
Konečne nastupujeme na prvý let našej cesty, letíme s Air Dubai, čaká nás skoro 6 hodinový let z Prahy do Dubaja. Odlietame niečo po 8 hodine ráno, prakticky sme 24 hodín bez spánku a už sa to na nás prejavuje.
"Ťuk" vyplo ma, chvíľku na to ako sme sa vzniesli na oblohu som zaspal. Budím sa po cca 2 hodinách keď roznášajú jedlo, krabičku s jedlom otváram rýchlo, keďže mi po našich raňajkách už aj vyhladlo. Pravda je, že som nikdy nemal vysoké očakávania od jedla v lietadle, ale toto podliezlo všetky štandardy, napínalo ma už počas toho ako som sa to snažil zjesť ,..... Omeleta, párky, zemiaky a šampiňóny, poviete si, že nič čo by sa dalo pokaziť, dalo a všetko verte mi.
Vystupujeme v Dubaji, letisko je veľmi pekné, moderné a jedno z najväčších aké som kedy videl. Dostávame pečiatky do pasov a ideme na metro, teda aspoň si to myslíme, samozrejme, že sme pre miestnych podozriví, 4 chlapi nabalení tak, ako keby sa tu sťahovali, ochranka letiska nás teda pozýva na prehliadku batožín.
Nevidí sa im množstvo liekov v našich batožinách, každý z nás ma takú prenosnú lekáreň, endiex, reasec, smecta a podobne, máme toho toľko, že by zápchu mohlo dostať celé letisko. Lieky na výškovú chorobu, vitamíny, paralen ibalgin, atb ,.... vravím si výbava na všetko, naši kontrolóri moc po anglicky nehovoria a tak sa im snažíme vysvetliť rukami, nohami, obrázkami, že sú to lieky na hnačku a výškovú nemoc, asi by nás prijali aj divadelnú školu za výkon, ktorý sme podali zamávame ešte papierom, že máme na všetky lieky recept od lekára (ďakujem mami) a za všeobecného pobavenia ochranky nás nakoniec púšťajú z letiska von.
Na letisku sme si pozreli, že náš hotel je 4 zastávky metra od letiska a asi 600m od zastávky, horíme si pohoda lahoda. Prd, po 4 zastávkach sme síce vystúpili, vyšli sme von, ale zrazu sme nemali dáta a boli sme stratení na zastávke, nevedeli sme či doľava, doprava, nič, v tej chvíli si uvedomujeme ako sme závislí na internete a telefónoch, vychádzame von a skúsime sa opýtať, kde sa nachádza náš hotel.
Dubaj je svetová metropola a ani nevieme poriadne ktorí sú domáci a ktorí turisti, tak skúšame v obchodoch hádam budú vedieť, kde chceme ísť, asi v treťom vedia a navigujú nás. 4 chalani z dediny vo veľkomeste doslova (Wilko viem, že trstená je mesto, ale nehnevaj sa :-D ), kráčame teda na hotel, ale stále si nie sme istí a zrazu sa pred nami zjavila malá kaviarnička s logom "WIFI", heuréka. Dávame si výbornú kávu a sťahujeme mapy okolia, aby sme sa vedeli pohybovať aj offline, ja mám aplikáciu Maps.me a vrelo odporúčam.
Neuveriteľné dostali sme sa k hotelu, ešte že chceme prejsť okolo Anapurien bez sprievodcu a nevieme s dostať na hotel .... prichádzame na recepciu, kde nám oznamujú, že naše izby už voľné nie sú, nejakým nedopatrením ich obsadili. Ponúkajú nám teda 4 izbový apartmán v tej istej cene so vstupom do wellnes a fitka. My však jediné po čom túžime je sprcha. Apartmán je úžasný a za nejakých 25€ na osobu/noc viac ako sme čakali.
Dnes sa chceme prejsť len po okolí a niekde sa dobre najesť, nažhavili sme telefóny a našli reštauráciu Golden fork a ide sa. Reštaurácia sa nachádza na takom malom námestíčku, kde je viacero reštaurácii, prechádzame okolo jednej a ide z nej úžasná vôňa, ale nie je to tá, kde chceme ísť. Tú sme našli pár metrov od nej, je prázdna ......ideme teda za nosom a vraciame sa k reštaurácii Landmark. Spravili sme dobre, skvelá obsluha a jedlo, jedlo bolo fantastické, polievka z morských plodov, asi najlepšia akú som doteraz jedol, chicken tika masala a nápoj v tej horúčave osviežujúci a zaujímavý ľadový čaj maté s limetkou, čili papričkou a chia semiačkami, jeho jemne pikantná chuť dotvárala už tak výborný zážitok z večere.
Po skvelej večeri ideme na prechádzku do prístavu, moderné budovy, lode, jednou sme sa aj previezli na druhú stranu do starého mesta Al Sheef, ktoré dotváralo atmosféru púštneho mesta v kontraste s modernou architektúrou. Naša krátka prechádzka sa pretiahla skoro na 10 kilometrov, na hotel sa vraciame okolo polnoci. Unavení a plní pozitívnych dojmov, zapíname ešte dáta, aby sme odpísali na správy, kontaktovali rodiny a priateľov. V tom mi, ale prichádza mail, že naše letenky z Káthmandú do Colomba na Srí lanke sú zrušené, letecká spoločnosť skrachovala.
Zvolávam poradu a informujem celý náš tím Vila, Miška a Tomáša o situácii. Nikto nepanikári a po krátkej debate sa zhodujeme na tom, že tento problém nám do rána neujde a ideme spať. Ako sa hovorí ráno múdrejšie večera. Dobrú noc 😊