Cesta do Himaláji - deň ôsmy - dnes bez obedu

17.4. Cháme - Upper Pissang

     ♫Wake up it´s a beautiful mornig ♫ zvučka môjho budíka ma preberá zo spánku. Je 6:45, dnes som už veru z postele nevystrelil .... Len počujem z vedľajšej postele Vilkov hlas, ako ma posiela na raňajky. Vilo nejde, vyčerpanie včerajšieho dňa ho dobehlo a v noci veľmi nepospal, ani nepoležal v posteli. Obliekam sa teda a biednym krokom idem do jedálne na raňajky, v jedálni je zima ako vo vreci, sedím tu sám, idem po Miška s Tomášom, aby sa pridali, oni v izbe už končia balenie, aby hneď po jedle boli schopný vyraziť.

     Počasie pokračuje v tom čo nedokončilo v noci .... prší ako z krhle. Snažím sa niečo zjesť, ale veľmi mi nechutí, Vilo pije len čaj, Michal s Tomášom sú v pohode a dopriali si výdatne raňajky. Moja a Vilova morálka aj vďaka dažďu upadá a dohadujeme sa s chalanmi, ktorí sú zbalení a pripravení vyraziť, že hodinku počkáme ako sa vyvinie počasie a poľa toho vyrazíme. Ja s Vilom utekáme rovno do izby, do teplej postele a snažíme sa zaspať a čo to zregenerovať.

     Za hodinku sa nám na izbe rozleteli dvere, Tomáš s Miškom s úsmevom na tvári referujú, že dážď sa ukľudnil a mali by sme vyraziť. Neveriacky na nich pozeráme, ale uvedomujeme si, že majú pravdu a bude lepšie ak sa čím skôr kvôli aklimatizácii presunieme do vyšších nadmorských výšok.

     Dnes nás čaká len 18 kilometrov a 800 výškových metrov, ľahší deň. Kým sa s Vilom pobalíme, ako zázrakom prestáva pršať. "Bim bim jazda" hlásim a vyrážame na cestu. Toto bola každodenná hláška na začiatok cesty.  :-) Myslím, že ju začal používať Miško s Tomášoma už sa s nami viezla každý deň, každú krízu.

     Dnes začíname šliapať v 2700m.n.m a celkom svižným tempom sa dostávame do prvej dediny Telek, je už asi desať hodín a po ceste už stretávame celkom dosť trekerov. Ako to vidíme hovoríme si, že zajtra musíme začať skôr. Za Telekom odbáčame do prava na turistickú cestu a ostatný idú po bežnej ceste pre autá. Po nezdaroch z posledných dvoch dní, sme si včera prečítali knihu od Lonely Planet - Treking v Nepále, kde sú popísané cesty, skratky a rôzne zaujímavosti počas cesty, vrelo odporúčam.

     Prechádzame krásnym borovicovým hájom asi v 3000m.n.m už začíname pociťovať výšku, dýchanie sa zrýchľuje, ale zatiaľ sme všetci v pohode, kontrolujeme sa navzájom a dávame pozor. Okolo jedenástej prichádzame do dediny, kde je zastávka na čaj. Beriem do ruky vysielačku a hlásim príjem, chcem zistiť, kde sa chalani nachádzajú. Zrazu turista za mňou vraví "aký je ten svet malý" Slováčisko z Bratislavy dávame sa do reči, prichádzame ku stánku s čajom a za chvíľku prichádza aj kamarátka zo Žiliny, kecáme o ceste, títo dvaja sa pred cestou ani nevideli a rozhodli sa cestovať spolu, vravia nám, že pred nami sú dokonca ďalší dvaja Slováci, manželský pár z Oravy :-O Dávame spoločnú fotku, meníme FB kontakty a ideme ďalej.

     Ja s Vilom, napriek tomu, že nestíhame Tomášovi s Michalom, sme v porovnaní s ostatnými turistami na tom celkom dobre, ak nás aj niekto po ceste predbehne, tak ide so sprievodcom a nosičom, čiže oni si kráčajú "na ľahko". Pred rozchodom sa dohadujeme, že pri jazierku pri dedinke Dhikur Phokari dáve stretko a ľahký snack.

     Keď však prichádzame k jazierku na kopci už vidíme cieľ našej dnešnej cesty, Upper Pissang. Padá rozhodnutie, že nejdeme jesť a pokračujeme v ceste. Ja nahlas nesúhlasím, som hladný, ale poprcháva a vidíme, že sa blíži búrka, tak som sa podvolil a pokračoval v ceste bez jedla ... na raňajky som zjedol len pol palacinky, ale prežijem to, po ceste prechádzame ešte aj okolo hory, kde podľa miestnych povestí stúpajú duše mŕtvych do neba.....

     Do Upper Pissangu prichádzame okolo tretej po obede, moja nervozita by sa dala krájať, je tu 5 stupňov, prší, izba je taká zbúchaná kocka z dreva a sklo je len tak vložené do rámu. Na izbe je však asi o 1 stupeň teplejšie ako vonku a neprší tu a nefúka, samé pozitíva 😊 Nefúka, ale podfukuje, dvere nedoliehajú a záves sa povieva. Chalani ma volajú do vedľajšej izby na polievku, stará dobrá klasika "vifonka" , ktorú si s čajom varíme uprostred DREVENEJ izby na plynovom sporáčiku.

     Keď si dám polievočku, hneď mi začína byť lepšie a začínam aj rozprávať. Klasicky si dáme ešte aj cesnak, klobásku, sypaný chlieb a TUC :-D. Presúvame sa do reštaurácie, kde si dáme ešte večeru. V reštaurácii je teplúčko, kúri sa tu uprostred miestnosti v petríku, okolo neho už sedia vodcovia a sušia si svoje veci, nám sa ušlo miesto v rohu. Objednávame večeru, kuchyňa je otvorená a všetko je možne vidieť ako sa to tu pripravuje.

     Počas čakania na večeru sa dávame do reči so ostatnými turistami z Írska a Kanady aj pre nich je táto cesta jedným zo životných snov. Po rýchlej večeri a dohodnutí raňajok, utekáme na izbu, kde si varíme ešte čaj na zajtrajší deň, aby sme mohli čím skôr v prípade priazne počasia vyraziť.

      Ako sa zotmelo, teplota klesla na mínus jeden stupeň a vonku prší!!!! Pozeráme na predpoveď počasia a do rána sa to má zhoršiť, dokonca má začať snežiť, čo by nás mohlo v našej ceste spomaliť dokonca zastaviť.

     Je asi pol deviatej a my sme už v posteli, kde zaliezame v oteplovákoch, bundách, čiapkach a spacáky prikrívame ešte dekou. Chceme skoro vstať a vyraziť do Manangu, ak nám to počasie dovolí ..... dnes spíme už vo výške 3200m.n.m.