Cesta do Himalájí - deň piaty Besisahar
14.4. Besisahar - konečne na štarte
Vstávame skoro, budí nás budíček a aj mierne suchoty po včerajšej oslave nového roku. Pred raňajkami finalizujeme ešte posledné prebalenie vecí, ktoré budeme potrebovať. Ja osobne z toho čo som si zbalil, nechávam asi 10kg v Káthmandu. Zvyšné veci nechávame na hostely, majú tu miestnosť pre ľudí ako sme my, aby si tam mohli nechať nepotrebné veci a po skončení turistiky sa po nich vrátia.
Berieme ruksaky a opúšťame náš hostel, na ulici hľadáme taxík, ktorý nás vezme do turistického centra. Našli sme ho, popravde ak máte niekto pocit, že máte malé auto, verte mi nemáte, odporučím vám navštíviť Káthmandu, my už druhý deň chodíme piati v autách o veľkosti Škoda Citigo, Citroen C1, Chevrolet Spark a podobne. Stále sme sa nejak zmestili aj s batohmi.
S taxikárom sa dohadujeme, že nás vezme do turistického centra a potom hneď na autobusovú stanicu, posledný autobus do Besisaharu by mal ísť o jedenástej, tak veríme, že by sme ho mohli stihnúť. O deviatej ráno prichádzame do turistického centra, ovšem asi aj úradníci oslavovali Nový rok a nie je tu nikoho .... okolo desiatej ráno prichádzajú prvý úradníci, my sme si medzičasom vypísali žiadosti na TIMS, toto povolenie musíte mať všeobecne keď chcete trekovať v Nepále, stojí cca 20€, odporúčam platiť v rupiách, majú zaujímavý kurz na euro(asi na podporu úradníkov, chceli skoro 40€). My ideme do oblasti anapurien, tak si musíme vybaviť aj ACAP, ten stojí okolo 25€, tu musíte mať aj 2 fotografie.
S vybavenými dokumentmi sadáme do taxíka a veríme, že stihneme posledný autobus. Prichádzame na autobusovú stanicu. Nie je to bežná stanica, na akú sme zvyknutý, kde tu húf ľudí, autobusy, dodávky, bez akéhokoľvek systému, nič nie je poriadne označené. Chodíme medzi ľudí a pýtame sa odkiaľ ide autobus do Besisaharu. Nasmerovali nás k jednej z búdok, kde sa dozvedáme, že posledný autobus je plný.
Chodíme po stanici ako bludne ovce a rozmýšľame čo ďalej, stratiť ďalší deň? Vziať taxík? Jeden z autobusov je nás ochotný vziať na pol cesty a že tam si máme pozháňať ďalší. V tom sa nám prihovára miestny chalan, asi v našom veku, že on ide tiež našim smerom, ukazuje nám autobus, ktorý nás vezme do mesta Ghermu a vie kde prestúpiť na ďalší autobus a do večera sme v Besisahare.
Neveríme mu, snažíme sa ho aj zbaviť, na chvíľku sa nám to aj podarilo, ale prišiel znovu za nami, či teda ideme, že on nám všetko vybaví s cenami ako pre miestnych. Po debate sa nakoniec rozhodneme mu veriť, veď nemáme čo stratiť. Prídeme k autobusu kde nám "vyberač cestovného vraví že za 800 rupií nás vezme. Tu prichádza pre nás ďalšie z prekvapení, autobus je plný, vyberač je zároveň aj vyhadzovač, zrazu päť miestnych ľudí vystupuje z autobusu, ich vystupovanie je sprevádzané hlasnou gestikuláciou, predpokladáme, že sú to nadávky... cítime sa trochu nekomfortne, ale nastupujeme do autobusu.
Vyrážame, mne s Tomášom sa ušlo miesto na normálnych sedadlách, Miško, Vilo a náš nový kamarát sedia pri šoférovi. Asfalt sa stráca kúsok za Kathmandu a ideme už len po poľných cestách, celkovo cestovanie autobusom v tejto krajine je zaujímavé, ak sedíte môže sa vám v kľude stať, že dostanete cudzie dieťa do rúk a s ním cestujete.
Cesta do Ghermu nám ubieha celkom rýchlo, keď dorazíme, vyberač cestovného nás odprevadí k druhému autobusu do Besisaharu, bez neho by sme tam netrafili. Prichádzame k autobusu, kde nastáva rovnaká situácia ako pri prvom povedia nám cenu (600rupií), a za chvíľu 5 ľudí vystupuje z autobusu. Fakt sa začínam cítiť zle, ale moja, naša túžba sa dostať dnes do Besisaharu je silnejšia. Náš kamarát nám vraví, že je to bežné a nemáme sa tým trápiť. Nastupujeme nášmu kamarátovi sa zapáčil Vilko, teda si sadá hneď k nemu, Miško s Tomášom sadajú na ďalšie sedadlá, mne sa ušlo miesto vedľa peknej nepálskej dievčiny 😊 karma je zdarma a na mojom sedadle je v sedačke nejaký kúsok klinca, železa a celú cestu ma tlačí do jednej polky ... na konci cesty som presvedčený, že tam budem mať dieru. A nedalo sa postaviť a nesedieť v Nepále sú obsadené aj uličky v autobuse.
Do Besisaharu prichádzame za tmy, náš kamarát nám vraví, že nám vybaví nocľah za 1€ u jeho kamaráta v hostely, my však chceme pokračovať do Germu, aby sme boli na mieste kde sme dnes chceli dôjsť peši. Chodíme po meste a snažíme sa zohnať taxík, nie sme veľmi úspešní, nikomu sa už takto v noci ísť nechce a keď aj áno je to veľmi drahé....
Nakoniec ostávame v hostely v Besisahare, kde máme ubytovanie, večeru a raňajky za 6€ na osobu. Na večeru pozývame aj nášho dnešného sprievodcu, ktorý to s nami vydržal celý deň aj napriek tomu, že sme sa stále snažili mu neveriť a spochybniť každú jeho radu, ani na chvíľku nás nenapadlo, že nám fakt chce pomôcť len tak ....
Po večeri nám vybavil ešte ranný odvoz jeepom do Germu za cca 50€, aby sme dobehli stratu voči nášmu plánu. Tu prvý krát začíname chápať prečo sa hovorí, že do Nepálu sa chodí kvôli horám, ale vraciate sa tu kvôli ľudom 😊. Dohodneme sa skorom rannom odchode a náš kamarát nám vysvetľuje, že on ráno s nami možno nepôjde, lebo ľúbi alkohol a ide piť. My radšej spať 😊
NEPAL - Never Ending Peace And Love
A takto sme sa prejedali.
