Prvý deň cesty do Himaláji

Cesta do Prahy  - 10.4.2019

     Prvý deň našej cesty začína klasicky workoholicky v práci, kde sa snažíme dokončiť posledné veci pred mesačnou dovolenkou. Stále si myslíme, že sme nenahraditeľní, posledné porady, maily, telefonáty, ...

     Zo zhonu v práci, utekám na byt sa pobaliť, samozrejme na poslednú chvíľu mám tak asi 30 minút na zbalenie, aby som stihol odchod auta, len tak hádžem veci do tašky, nakoniec beriem dve plné a aj to som rád, že sa mi pomestilo všetko čo si myslím, že budem potrebovať, nikdy som sa na takúto cestu nebalil.

     Cesta do Prahy na letisko, začína ako inak v miernom strese, kým sme sa všetci stretli a nasadli do auta, zistili sme, že podľa času odchod vlaku v Žiline nestíhame, tak po ceste v aute hľadáme možnosti ako stihnúť vlak, na ktorý sa podujal nás odviesť náš kamarát/kolega Robo, pomaly sa zmieril s tým, že nás odvezie celú cestu až do Prahy. V tom ho napadlo, že by sme to mohli skúsiť stihnúť v Čadci, zhodli sme sa, že ideme do toho. Lístky chceme kúpiť cez internet, bohužiaľ neúspešne, budeme musieť prísť na stanicu aspoň o 5 minút skôr ako nám odíde vlak, Róbert sa mení v tej chvíli na pretekára F1 a my podľa navigácie sťahujeme cenné minútky, nakoniec sme dorazili do Čadce a s miernym meškaním vlaku sa nám podarilo prísť 20 minút skôr. Kupujeme lístky a nasadáme do vlaku, naša cesta sa začína. Huráááááá!!!

     Cesta vlakom nám ubehla celkom rýchlo, do Prahy sme dorazili okolo jedenástej na odporúčanie Lenky (v tom čase mne neznámej, teraz už známej, Ahoj Lenka) sme navštívili pivné múzeum, kde sme koštovali nejaké to pivko, ja som prešiel všetky nealko pivá, ktoré mali, v tom čase bol ešte pôst. Posedeli sme do 2 rána, kedy nám obsluha jemne naznačila vykladaním stoličiek, že je čas odísť. Tak sme sa pobrali na letisko, odlet sme mali až o 8 ráno. Zavolali sme si taxík, mali sme šťastie na taxikára cesta bola vtipná a pán taxikár nám pekne poďakoval za slovenskú pomstu pre Česko (pána Babiša).

     Po príchode na letisko máme stále dostatok času, tak si ideme prevážiť batohy, aby sme neprekročili váhu, ktorú je možné dať do lietadla. Začína prebaľovanie medzi batohmi, po tom rýchlom balení zisťujem, že mám kopec nepotrebných vecí a niektoré ostali doma, niektoré v aute. Kúpil som sterilizačné pero, aby sme si mohli hocikde v prírode nabrať vodu, sterilizovať a piť, zostalo v bočných dverách auta (kde sa podľa povestí vozí doteraz). Batožina je pripravená na cestu, keď vidím tie váhy, ešte nám úplne nedochádza aká cesta nás čaká s 20kg batohmi cez Himaláje.....

Ale prvá zastávka nás čaká v Dubaji, kde si užijeme moderné veľkomesto, pred očistou našich duší v Himalájach, píšem si tieto poznámky o 4 ráno ešte som nespal a už asi ani nebudem o 5 nás čaká check in. Moji spolubojovníci kúsok zdriemli, sorry za fotku 😊